O uctievaní ikon
Bez pozmenenia chránime všetky cirkevné tradície, ktoré nám boli písomne alebo nepísomne zverené. Jednou z nich je aj tvorenie ikonovej maľby, keďže sprevádzalo dejiny ohlasovania evanjelia a bolo nám užitočné pri potvrdzovaní toho, že Boh Slovo sa stal človekom skutočne, nie zdanlivo, a na podobné prospešné veci. Totiž tie veci, ktoré sa vzájomne objasňujú, nepochybne majú aj súvislosť jedna s druhou. Keď takto vnímame tieto veci, kráčame akoby po kráľovskom chodníku a pridŕžame sa Bohom prednesenej náuky našich svätých otcov i tradície katolíckej cirkvi-uznávame totiž, že je od Svätého Ducha, ktorý v nej prebýva- a so všetkou prísnosťou i skromnosťou definujeme: podobne ako zobrazenie úctyhodného a živototvorného kríža, majú sa vykladať ctihodné a sväté ikony, maľované či mozaikové alebo z iného materiálu vhodne zhotovené, vo svätých Božích chrámoch, na posvätných nádobách a odevoch, na stenách a tabuliach, v domoch a pri cestách: ikony Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista, našej nepoškvrnenej Vládkyne svätej Bohorodičky, úctyhodných anjelov i všetkých svätých a nábožných mužov. Čím častejšie sú totiž videní prostredníctvom ikonových vyobrazení, tým častejšie sú tí, ktorí na ne hľadia, podnecovaní k spomienke i túžbe po predobrazoch a k tomu, aby im vzdávali pozdrav i poklonu na znak úcty- podľa našej viery nie skutočné klaňanie, ktoré prináleží jedine božskej prirodzenosti, ale to, čo prináleží zobrazeniu úctyhodného a živototvorného kríža, svätým evanjeliám a ostatným posvätným predmetom- a aby prinášali na ich počesť kadidlá i svetlá, ako aj bolo odpradávna zbožným zvykom. Úcta k ikone totiž prechádza na Predobraz a kto sa klania ikone, klania sa hypostáze, ktorá je na nej znázornená. Takto sa totiž upevňuje náuka našich svätých otcov, to jest podanie katolíckej cirkvi, ktorá prijala evanjelium od jedného konca zeme po druhý.
Kniha pravidiel svätých apoštolov, svätých všeobecných i miestnych snemov a svätých otcov. M.,1893.